Historické regióny Košického kraja

Na území Košického kraja sa nachádzajú štyri historické regióny: Spiš, Gemer, Košice a okolie a Zemplín.

Spiš patrí medzi slovenské regióny a turistické regióny. V širšom význame sa jeho územie zhoduje s bývalou Spišskou župou. Ako región cestovného ruchu zahŕňa okresy Kežmarok, Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča, Stará Ľubovňa, Poprad a časť okresu Košice-okolie. Najľudnatejším mestom regiónu je dnes Poprad. Spiš susedí s Liptovom, Šarišom, Abovom a Gemerom. Jeho historické hranice sa začali formovať v 11. storočí a v nasledujúcich dvoch storočiach sa rozšírili o Zamagurie, Podolínec, Hniezdne a Starú Ľubovňu. Také rozloženie vydržalo bez väčších zmien až do začiatku 20. storočia.

Gemer je takmer totožný s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Nepatrí k nemu bývalý slúžnovský okres Vaľkovňa, ktorý je dnes súčasťou okresu Brezno. Ako región cestovného ruchu zahŕňa územie južne a východne od Rimavskej Soboty, okres Revúca a väčšinu okresu Rožňava. Územie severne a západne od Rimavskej Soboty tvorí región Malohont. Gemer susedí s Novohradom, Horehroním, regiónom Tatry, Spišom, Abovom a Maďarskom.

Košický región, známy aj ako Abov, zhruba zodpovedá časti Abovsko-turnianskej župy, ktorá v roku 1918 pripadla Československu. Z hľadiska cestovného ruchu ho tvoria okresy Košice I až IV a Košice-okolie. Susedí s Gemerom, Spišom, Šarišom, Horným a Dolným Zemplínom a Maďarskom.

Zemplín zodpovedá území Zemplínskej župy spred roku 1918, ktoré pripadlo Česko-Slovensku, alebo častejšie župy z rokov 1918 až 1922. Ako samostatný celok vznikol v 11. storočí. Jeho centrom bol najprv Zemplínsky hrad, potom mestečko Zemplín a od polovice 18. storočia Nové Mesto pod Šiatrom. Do 14. storočia sa osídlenie sústreďovalo na Východoslovenskej nížine, hornaté oblasti osídlili najmä Rusíni v rámci valaskej kolonizácie. Obyvateľstvo zasiahli osmanská okupácia, stavovské protihabsburské povstania a v 18. a 19. storočí masové vysťahovalectvo chudobných ľudí na Dolnú zem a do zámoria. Najviac sa dotklo miest Trebišov, Michalovce, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Snina a Zemplín. Niektoré obce zostali celkom opustené.

Územie Zemplína sa v roku 1918 rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko, čo potvrdila Trianonská zmluva z roku 1920. Slovenská časť sa spojila so slovenskou časťou Užskej župy, ktorú tvoril takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. Toto územie sa dnes pokladá za súčasť Zemplína a niekedy sa označuje ako mikroregión Sobrance. Rozšírená župa zanikla 1. januára 1923 a pripojila sa ku Košickej veľžupe. V roku 1928 župné zriadenie na Slovensku zrušili.

Počas druhej svetovej vojny patrila južná časť slovenského Zemplína Maďarsku a bola súčasťou maďarských žúp Zemplén a Ung. Po vojne sa obnovili predvojnové hranice medzi Československom a Maďarskom.